“Bufetár kedysi pátral po úspešnom spôsobe, ako sa zbaviť dotieravých a otravných zákazníkov. Našiel ho; prestal objednávať tovar. Na všetky otázky odpovedal buď mlčaním, alebo slovom nemáme. Zákazníci postupne prestali do bufetu dochádzať a bufetár si mohol krátievať dlhé chvíle hádzaním šípok do terča, hraním biliardu a maľovaním krajiniek. Nik ho už neobťažoval. Potom však bufetárovi svitla možnosť prevziať bufet do akéhosi prenájmu a situácia sa zmenila. Dovtedy poberal bufetár nízky plat, ani rodinu si nemohol založiť. Náhle sa pred ním otvorila možnosť vysokého zárobku vo vlastnom podniku. Siahol po tejto možnosti, spísal so sklárňou zmluvu a stal sa vlastným pánom. Naobjednával tovar, bufet dal vymaľovať a na steny rozvešal vlastnoručne namaľované vkusné obrazy. Neuvedomil si, že už dávno si všetci odvykli k nemu chodievať a nič na tom nezmenila ani krikľavá reklamná tabuľa nad vchodom. Odvtedy sa bufetár usiluje získať zákazníkov späť a nedarí sa mu to ani pomocou najvyberanejších lahôdok a najjemnejších nápojov, ktoré naobjednával. Bufet zíva prázdnotou a bufetár si musí privyrábať drobnými lúpežnými vraždami v nočnej fabrike.”